Preto sú ľudské práva jedným z pilierom Európskej únie. Žijeme v regióne, ktorý je priamym dedičom ukrutností vojny spred necelých 70 rokov, a sme súčasťou zriadenia, ktoré bolo vytvorené ako nástroj prevencie ďalšej vojny.
Napriek týmto zábezpekám tu však niečo významné chýba: inteligentné poučenie z minulosti. Ak sa dieťa popáli na plynovom sporáku už sa ho nedotkne. Inteligentnejšie dieťa sa nedotkne už žiadneho plynového sporáku. A dieťa s ešte vyššou inteligenciou sa nedotkne žiadnej horúcej plochy, ak mu povieme: „Páli!“.
Prenos skúsenosti
Tomuto mechanizmu sa hovorí prenesenie skúsenosti. Inteligentné a praktické poučenie z minulosti nespočíva len vo vyvarovaní sa konkrétnym skúsenostiam, napr. ´nebudeme vraždiť Židov v plynových komorách, ale v princípoch, na ktorých stoja, napr. ´zabránime genocíde akejkoľvek skupiny ľudí´.
To, čo si väčšina ľudí pamätá je, že ´vraždiť Židov je zlé´. Mechanizmy, ktoré viedli k tomu, že bežní občania sa podieľali na genocíde, či zo strachu, zisku, nenávisti, alebo dojmu, že Židia sú skutoční nepriatelia, si už nepamätáme. Preto je jednoduché z týchto istých dôvodov podporovať prenasledovanie inej skupiny ľudí - lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí. Nenaučili sme sa prenášať skúsenosť.
Zneužívanie ľudských bytostí
Argument, že pri vytváraní Deklarácie ľudských práv nemali ich autori a autorky na mysli LGBT ľudí - a teda nespadajú pod ochranu ľudských práv - je znakom nepochopenia princípu prenosu minulej skúsenosti.
Principiálne porozumenie minulej skúsenosti spočíva v tom, že je jednoduché zneužiť menšinovú skupinu ľudských bytostí pri hľadaní podpory u väčšinovej verejnosti. Špeciálne menšinu, ktorá bola v priebehu stáročí dehumanizovaná (zbavená ľudskosti), démonizovaná (boli jej pripisované krajne negatívne vlastnosti a správanie), prenasledovaná a postavené na úroveň menej než druhoradých bytostí. Väčšinová verejnosť už má vytvorený obraz o tejto skupine ako zlej; nenávisť a strach boli zasiate v mysliach väčšiny. Je teda veľmi jednoduché vytvoriť z menšiny nepriateľa, ktorý je zodpovedný za všetky problémy v spoločnosti.
A ľuďom sa hneď ľahšie žije. Problémy nezmizli, ale aspoň vedia, kto je za ne zodpovedný – určite nie oni sami, ani ich vodcovia. A keď ich vodcovia začali navrhovať zákony, ktoré majú obmedzovať práva tejto menšiny, väčšina sa nielenže nebránila, ale s radosťou podporila toto konanie. Veď voči pred nepriateľovi sa treba brániť!
Krok za krokom boli menšine odobrané všetky práva – na rodinu, na majetok, na voľný pohyb, na výživu, zdravotnú starostlivosť, na vlastné telo; postupne boli olúpení o všetku svoju ľudskosť. Muži, ženy, deti prestali byť ľuďmi. Spravili z nich menej než dobytok. Keď prišlo k ich vyvážaniu do koncentračných táborov a masovému vraždeniu v plynových komorách, Slováci Židov už za ľudí ani nepovažovali, takže ich vraždy vlastne ani neboli vraždami.
Akceptovať celú vlastnú minulosť
Slovensko sa pre svoju sa záchranu sa pripojilo k politike nacistického Nemecka a postavilo tak svoj zrod priamo na vyvražďovaní vlastného židovského obyvateľstva. Slovenský štát na čele s kňazom sa zrodil v jazere krvi po masovej vražde. A nebolo to víťazstvo morálky, cti a pravdy.
Slováci by mali byť jedni prvých v rade, ktorí sa priznávajú k celej svojej minulosti; byť si vedomí, že naša samotná existencia je výsledkom utláčania minorít a bojovať každý deň proti opakovaniu týchto ukrutností voči všetkým ľuďom.